O Skús IT som sa dozvedela z Facebooku, niekto z kamarátov túto stránku lajkoval. Okamžite ma zaujal názov, klikla som, prečítala a hneď som mala jasno v tom, že to chcem vyskúšať. Spojenie sveta IT s encounterovou skupinou mňa fascinoval najviac.

V tom čase som však mala velikánske brucho pred pôrodom, bývala v Brne a rozmýšľala, čo budem popri tej materskej robiť, aby som sa na nej nenudila. (To som mala len také slabé predstavy, čo to materská a rodičovská dovolenka vlastne je, nuda určite nie ☺). Svoju túžbu vstúpiť do Skus.it som na rok utlmila a dala do úzadia, keďže som si absolútne nevedela predstaviť, ako sa raz do mesiaca budem prevážať do Bratislavy na encounter, kde by som nechávala bábätko na celý deň a podobne. Bolo to pre mňa nezrealizovateľné. Situácia sa však zmenila keď sme sa vrátili žiť späť na Slovensko, konkrétne do Piešťan. Po stabilizovaní sa som sa rozhodla do projektu prihlásiť.

O programovaní som absolútne nič nevedela, dokonca ani len také veci, čo znamená skratka HTML a pod. O to viac ma to lákalo skúsiť a nazrieť aj do tejto nepoznanej oblasti. Ozvala som sa na mail zo stránky, následne mi Marianna poslala úlohy a po ich splnení som bola prijatá. Potom so mnou začal spolupracovať Teo – IT tútor. Pomaličky som sa do problematiky začala dostávať, trochu som musela pochopiť aj štýl, akým na to, žiadne vodenie za ručičku, len ukázanie, ktorým smerom. Samoštúdium, vlastný rozvrh času. Dokonca ma fakt začalo baviť a veľakrát som sa kvôli tom ani nevyspala, čo sa ale odzrkadlilo na strašnej únave. Aj som si bola už skoro istá, že je to presne to, čo chcem robiť. Pravdou však je, že čas, ktorý som tomu venovala, bol často s pribúdajúcimi starosťami veľmi nedostatočný, aj keď som sa snažila. Áno, vyhovorím sa na kopec starostí s dieťaťom, ktoré potrebovalo neustálu starostlivosť a pozornosť, nemala som ho kam moc dávať a vlastne som ani nechcela, lebo bolo pre mňa zo všetkého najdôležitejšie. Večery boli veľakrát také, že som nevládala ani len otvoriť počítač a pustiť sa do práce.

Postupne som zistila, že programovanie nie je až také hrozne ťažké ako som si myslela, ale je hlavne náročné na čas. Niekedy sa mi nepodarilo zorganizovať si čas na encounter, či už kvôli chorobe malého, seba, alebo iných vecí, ktoré boli v tom čase pre mňa dôležitejšie. Avšak potom, mi bolo ľúto, že som si to nezariadila lepšie. V priebehu toho roka, keď som si aj myslela, že sa pustím do programovania naplno a budem viac makať, sa mi naskytla možnosť absolvovať výberové konanie na prácu, ktorú som robila pred MD. Absolútne som už ani nedúfala, že sa niečo také stane. Opäť som sa musela dlhšie rozhodovať, čo urobiť. Aj vzhľadom k tomu, že som k získaniu danej práce chcela venovať všetok svoj čas a energiu a tiež preto, že projekt Skús IT už nebol pilotný a začal platiť aj mesačný poplatok, rozhodla som sa ho prerušiť (áno, aj to je skvelé na tomto projekte, že sa to dá!), lebo popri tom všetkom, čo ma čakalo (škôlka, iná práca, výberko, fyzičky, behanie po doktoroch a pod.), by to bolo pre mňa maximálne vyčerpávajúce.

Momentálne stále nemám rozhodnutie ohľadom mojej vysnívanej práce, ale už som vo fáze, kedy čakám na rozhodnutie a mala som konečne čas si utriediť slová do viet a spísať tento blog, ktorý dlhujem. Som rada, že som toto všetko absolvovala, že som stretla nových fajn ľudí a nazrela aj do sveta IT, o ktorom som absolútne nič nevedela, a teraz mám vlastnoručne pripravenú webovú stránku. Projekt Skús IT je skvelý, môžem ho len odporúčať. Neviem povedať, čo bude, žijem tu a teraz, no nevylučujem možnosť, že sa vrátim.

Zuzka