O Skús IT som sa dozvedela z Facebooku, niekto z kamarátov túto stránku lajkoval. Okamžite ma zaujal názov, klikla som, prečítala a hneď som mala jasno v tom, že to chcem vyskúšať. Spojenie sveta IT s encounterovou skupinou mňa fascinoval najviac.

V tom čase som však mala velikánske brucho pred pôrodom, bývala v Brne a rozmýšľala, čo budem popri tej materskej robiť, aby som sa na nej nenudila. (To som mala len také slabé predstavy, čo to materská a rodičovská dovolenka vlastne je, nuda určite nie ☺). Svoju túžbu vstúpiť do Skus.it som na rok utlmila a dala do úzadia, keďže som si absolútne nevedela predstaviť, ako sa raz do mesiaca budem prevážať do Bratislavy na encounter, kde by som nechávala bábätko na celý deň a podobne. Bolo to pre mňa nezrealizovateľné. Situácia sa však zmenila keď sme sa vrátili žiť späť na Slovensko, konkrétne do Piešťan. Po stabilizovaní sa som sa rozhodla do projektu prihlásiť.

O programovaní som absolútne nič nevedela, dokonca ani len také veci, čo znamená skratka HTML a pod. O to viac ma to lákalo skúsiť a nazrieť aj do tejto nepoznanej oblasti. Ozvala som sa na mail zo stránky, následne mi Marianna poslala úlohy a po ich splnení som bola prijatá. Potom so mnou začal spolupracovať Teo – IT tútor. Pomaličky som sa do problematiky začala dostávať, trochu som musela pochopiť aj štýl, akým na to, žiadne vodenie za ručičku, len ukázanie, ktorým smerom. Samoštúdium, vlastný rozvrh času. Dokonca ma fakt začalo baviť a veľakrát som sa kvôli tom ani nevyspala, čo sa ale odzrkadlilo na strašnej únave. Aj som si bola už skoro istá, že je to presne to, čo chcem robiť. Pravdou však je, že čas, ktorý som tomu venovala, bol často s pribúdajúcimi starosťami veľmi nedostatočný, aj keď som sa snažila. Áno, vyhovorím sa na kopec starostí s dieťaťom, ktoré potrebovalo neustálu starostlivosť a pozornosť, nemala som ho kam moc dávať a vlastne som ani nechcela, lebo bolo pre mňa zo všetkého najdôležitejšie. Večery boli veľakrát také, že som nevládala ani len otvoriť počítač a pustiť sa do práce.

Postupne som zistila, že programovanie nie je až také hrozne ťažké ako som si myslela, ale je hlavne náročné na čas. Niekedy sa mi nepodarilo zorganizovať si čas na encounter, či už kvôli chorobe malého, seba, alebo iných vecí, ktoré boli v tom čase pre mňa dôležitejšie. Avšak potom, mi bolo ľúto, že som si to nezariadila lepšie. V priebehu toho roka, keď som si aj myslela, že sa pustím do programovania naplno a budem viac makať, sa mi naskytla možnosť absolvovať výberové konanie na prácu, ktorú som robila pred MD. Absolútne som už ani nedúfala, že sa niečo také stane. Opäť som sa musela dlhšie rozhodovať, čo urobiť. Aj vzhľadom k tomu, že som k získaniu danej práce chcela venovať všetok svoj čas a energiu a tiež preto, že projekt Skús IT už nebol pilotný a začal platiť aj mesačný poplatok, rozhodla som sa ho prerušiť (áno, aj to je skvelé na tomto projekte, že sa to dá!), lebo popri tom všetkom, čo ma čakalo (škôlka, iná práca, výberko, fyzičky, behanie po doktoroch a pod.), by to bolo pre mňa maximálne vyčerpávajúce.

Momentálne stále nemám rozhodnutie ohľadom mojej vysnívanej práce, ale už som vo fáze, kedy čakám na rozhodnutie a mala som konečne čas si utriediť slová do viet a spísať tento blog, ktorý dlhujem. Som rada, že som toto všetko absolvovala, že som stretla nových fajn ľudí a nazrela aj do sveta IT, o ktorom som absolútne nič nevedela, a teraz mám vlastnoručne pripravenú webovú stránku. Projekt Skús IT je skvelý, môžem ho len odporúčať. Neviem povedať, čo bude, žijem tu a teraz, no nevylučujem možnosť, že sa vrátim.

Zuzka

“Radka, porozprávaj nám ako si sa dostala k programovaniu. Ako to vlastne celé začalo?”. Jedna z najčastejšie objavujúcich sa otázok, ktorou som bola a budem konfrontovaná či už na pohovoroch alebo v komunikácii s priateľmi, kolegami a novými známymi. Keďže som študovala v odbore Hotelová akadémia a len nedávno sa prestalo v mojom veku objavovať “násť”, nie je veľkým prekvapením, že sa táto otázka stala najfrekventovanejšou. Poďme to teda transformovať aj do písomnej, usporiadanej podoby.

S kamarátkou sme sa rozhodli navštíviť kurz o cestovaní. Dnešné blogy nás kŕmia rôznymi nápadmi ako precestovať svet a nemyslím si, že len v mojich kruhoch je to spomínaná a diskutovaná téma. Kurz bol zaujímavý, odniesli sme si z toho dňa množstvo zaujímavých tipov a trikov. Čo bolo pre mňa v tom čase významnejšie, bolo emailové pozvanie do Skús IT programu pár dní po prednáške. Prednášajúca osoba, menom Matúš, ma takto oslovila následne po pár vymenených emailoch prvotne ohľadom cestovania. Nadväznosť IT sveta na cestovanie sa niekde vo vzduchu črtala, no bežne by mi to hlavou nepreletelo.

Matúš bol veľmi milý a sympatický, a preto som po pár dňoch zvažovania odoslala prihlasovací formulár na ich webovej stránke. Onedlho ma kontaktovala ďalšia osôbka s uvítacím emailom, zadaniami pre vstupné úlohy a termínmi tzv. encounterových skupín. Školu som zvládala ľavou zadnou a ak som netrávila svoj čas precvičovaním jogy alebo zlepšovaním angličtiny, tak som sa šialene nudila a necítila plne využitá. Dohoda cestovať cez pol Slovenska do Bratislavy raz do mesiaca na takéto stretnutia teda nepredstavovala problém, práve naopak.

Pamätám si ten moment vo vlaku keď som sa snažila odbúrať mierne napätie z prvého stretnutia. Situácia sa naozaj príjemne otočila a nielenže som na konci toho dňa získala prácu manažéra webových projektov (opäť spontánna ponuka od Matúša počas obednej chvíle), ale stala som sa súčasťou zaujímavých diskusií každý mesiac. A koniec koncov, s podporou účastníkov, som sa do Bratislavy čoskoro presťahovala. Vždy ma toto mesto priťahovalo svojou väčšou rozmanitosťou a neustále živou atmosférou. Bezpochyby tu plánujem stráviť množstvo času svojho života.

Rozhodla som sa zmeniť prostredie, chcela som si vybudovať väčšiu nezávislosť a mala som skvelú príležitosť si popri škole zarobiť nielen manažmentom, ale aj samotnou realizáciou wordpressových webov zväčša pre občianske združenia. Dnes to hodnotím ako svetlý začiatok. Takto pomaly som začínala pričuchávať k IT svetu a začínala som sa v ňom cítiť spontánnejšie.

V tomto období som nezvažovala dlhodobosť môjho záujmu, no čas plynul a okolnosti sa zmenili. Tá osôbka, ktorá mi poslala uvítací email do Skús IT mi pri jednej outdoorovej aktivite navrhla aby som sa ponorila do štúdia programovacieho jazyka, podporila ma, že s takouto vedomosťou sa určite nestratím. Žiadna vedomosť nie je navyše vedomosť. Na komunikačnom kanáli zvanom Slack ma očakával náš Skús IT tútor Teo, ktorý mi rád odovzdal niekoľko vedomostí, poradil kde hľadať správne informácie a pomohol s udávaním smeru môjho rastu. Ja a JavaScript sme trávili spolu obrovské množstvo času nadchádzajúcich niekoľko týždňov a začínala som prejavovať záujem o rôzne pozície spravidla v startupovom prostredí.

S partičkou itečkárov som si krátila voľný čas hraním beach volejbalu v pondelkové večere. V jeden takýto večer jeden recruiter z našej volejbalovej partie všímavo zhodnotil ponuku pozvať ma na prijímací pohovor do ich firmy. Začali aj skončili dve prijímacie kolá a v mojej emailovej schránke sa objavil email s predmetom “YOU ARE HIRED!”. Yey! Je zo mňa Junior Frontend Developer! Eufória je ešte dnes podstatne hmatateľná.

Ako to už so startupmi chodí, situácia na trhu sa rýchlo mení a za krátky čas som stihla presedlať do inej tento krát pôvodom americkej firmy. Moja cesta k Frontend Developmentu vyjadrená v časových jednotkách k dnešnému dňu sumarizuje jeden celý rok. Počas neho som zažila hromadu nových začiatkov, nového prostredia, nových ľudí, nových vedomostí… Bol to zložitý, nie vždy jednoduchý rok. Lenže o tom život je, bez námahy zmena nenastane. A keďže tú som potrebovala zo všetkého najviac, zaujala som k tomu patričný postoj. Dnes sa veľmi teším z môjho povolania a toho ako sa môj život pomaly upratal do tvarov, ktoré som si želala. Teraz s nadšením a miernym pozitívnym napätím očakávam výzvy ďalšieho roka.

Radka

V prípade, že váhate, či sa do skús.it pridať, z dôvodu, že netušíte čo môžte očakávať a čo vlastne znamená “tútorované samovzdelávanie”, prečítajte si nasledujúce riadky, kde vaše obavy rád rozptýlim 🙂

Po prihlásení sa do programu skús.it a zvládnutí vstupných úloh (sokoban a esej) dostanete pozvánku do nášho slack teamu, kde si vás odchytím krátko po tom, ako sa tam prihlásite. V prvej správe zistíte, že ja som Teo a budem vašim tútorom 🙂 Tútorované samovzdelávanie neznamená, že vás budem viesť za ručičku nejakým kurzom, ale rovno vás švacnem do hlbokej vody skutočného sveta, kde si každú informáciu musíte zistiť sami a ja vás budem len usmerňovať, prípadne ukazovať overené skratky, alebo správne princípy hľadania riešení. Čo najskôr začneme riešiť reálne úlohy a ideálne aj pracovať na nejakom užitočnom alebo zábavnom (alebo oboje) projekte.

Na začiatku komunikácie zvyčajne zisťujem, aké sú vaše skúsenosti s IT, prípadne s programovaním. Pre zjednodušenie vždy pre istotu posielam už aj odporúčania na prvé zdroje, odkiaľ môžu čerpať úplní začiatočníci, keďže to je najčastejší prípad našich členov. V prípade, že vaše IT zručnosti ozaj zahŕňajú maximálne fejsbúky a možno excely, moje prvé odporúčanie smeruje na základy HTML a CSS. Web je totiž oblasťou, kde ideálne smerujeme našich študentov, z časti preto, lebo ja ako tútor som profesionál v tejto oblasti, ale aj preto, lebo na pracovnom trhu je najľahšie uspieť ako weboví vývojári. Dôležité je, že ma môžete kedykoľvek stopnúť a moje odporúčania nedodržiavať. Je super ak máte vlastnú predstavu o tom, čomu sa chcete venovať. My v skús.it nemáme žiadne presné osnovy. Pri téme HTML a CSS ideálne zostaneme len chvíľku, kým pochopíte princípy a prakticky si ich overíte na nejakej jednoduchej stránke so zopár podstránkami, napr. o sebe alebo nejakom svojom hobby. Je to len základ, na ktorom môžme ďalej stavať zaujímavejšími technológiami, pri ktorých si aj samotné HTML a CSS budete prehlbovať.

Pod zaujímavejšou technológiou, ktorú odporúčam každému študentovi, rozumiem JavaScript. 🙂 Je to môj subjektívny názor vychádzajúci z mojich skúseností a rovnako ostáva na študentoch či sa tohto smeru chcú držať. JS považujem za jazyk, do štúdia ktorého sa najviac oplatí investovať. O dôvodoch možno iný blog inokedy, ale napísali sa o tom už tisícky blogov. Študentom opäť poradím počiatočné zdroje, kde môžu JS študovať. Navrhujem začínať pri základoch jazyka, prípadne v spojení s úplnými základmi logiky programovania, ak je to študentom cudzia téma. Tiež som rád keď môžme čím skôr prejsť k praktickej úlohe, stále len jednoduchej napr. ToDo aplikácii, kde na kóde najlepšie uvidím ako sa darí napredovať v štúdiu. Stále je dôležitá naša komunikácia o tom, čomu by ste sa chceli venovať, pretože tu už môžme ísť mnohými smermi – od webových aplikácii cez mobilné aplikácie, až po hry. Takisto môžme buď prehlbovať znalosti samotného JS alebo sa ponoriť do štúdia frameworkov ako napr. React alebo Angular, rovnako, ako sa baviť o ich výhodách a vhodnosti použitia. Najdôležitejšie rozhodnutie programátorov pri prípravách nejakého projektu je totiž zvyčajne výber správneho nástroja na riešenie problémov. Tak, ako vŕtačka je super na urobenie diery do steny, klinec sa s ňou proste pribíja fakt debilne. 🙂

Ako som spomínal, je úplne ideálne, keď potom študenti majú chuť riešiť reálne problémy a pomôcť s užitočnými vecami. V skús.it máme veľa možností, ako štúdium a precvičovanie novonadobudnutých znalostí nemárniť na zbytočných príkladoch. Náš Matúš má so svojimi Digital Nomads veľa zaujímavých projektov na rôzdne dobré účely. Ak vás to ťahá do hier, ja pre organizáciu go-ok vyvíjam hru kamstátošom, vďaka ktorej mapujeme parkoviská pre telesne postihnutých. Z mojich skúseností viem, že najrýchlejšie sa učí na reálnych projektoch.

Tak šup, prihláste sa do skús.it!