Ďalší pracovný deň. Mám po škole, sedím na stoličke a znovu brázdim jediným miestom kde nachádzam útočisko pre moju kreativitu. Internet. Zaujímavé je, že internet je zároveň zdrojom mojich najlepších príležitostí, a zároveň aj najväčším nepriateľom. Prečo ? Odpoveď je celkom jednoduchá a pochopiteľná. Lebo ja. Totiž, mojim problémom je že sa ľahko dám rozptýliť. Ťažko sa sústredím a držím disciplíny, keď je to jeden klik, čo ma delí od zábavy.

Videá, pesničky, príspevky na facebooku, motivačné články, rôzny materiál z oblasti ktorá ma baví a zaujíma (rozumej programovanie, informačné technológie) že by sa jednému zdalo, akoby som robil produktívne veci. Čítať úspešné príbehy ľudí je však rozdiel ako makať, aby som mohol taký príbeh raz rozprávať. Nechápte ma zle – nevravím že celý deň sedím a pozerám seriály. Mám však omnoho viac času, ktorý by som mohol investovať do produktívnych vecí, ako reálne investujem. Sú však určité momenty, kedy aj takéto bohapusté brázdenie po internete môže zniesť plody.

Narazil som totiž na článok, v ktorý sa venoval problematike „ženy v IT“. Autorka článku krásne zhrnula myšlienku že človek, ktorý sa nebojí, dokáže, aj napriek absencií školy a nízkeho veku, v tomto odvetví úctyhodné a významné veci. Čo ale bolo pre mňa v tomto prípade viac kľúčové, bol komentár pod týmto článkom, na ktorého autora s už asi nespomeniem. Komentár odkazoval na projekt skus.it, ktorý sa venuje vzdelávaniu ľudí (akýchkoľvek – teda nezamestnaných, starých, mladých … skrátka všetkých). Ja sám seba nepovažujem za človeka, ktorý by potreboval inštruktáž na ceste za svojimi, čo ma však oslovilo bola iniciatíva ľudí, ktorí sa tejto činnosti venujú. A oslovila ma natoľko, že som sa – aj napriek jasne stanovenej ceste a cieľom a taktiež s úctyhodnou základňou vedomostí – rozhodol prihlásiť.

Skvelá bola skutočnosť, že ma hneď zo začiatku náš tútor Teo uistil, že projekt skus.it je nápomocný naozaj každému a teda aj mne. Spomínal konkrétne encounterové stretnutia. Čo je v skratke stretnutie všetkých (v rámci možností) členov skupiny skus.it, ktoré vedie cez príjemné konverzácie k sebapoznaniu. Ja osobne som čerstvým absolventom a zúčastnil som sa takéhoto stretnutia iba raz, avšak bola to udalosť, ktorá ma  za posledné obdobie obohatila ako človeka najviac.

Aj keď ja asi nie som až tak úplne čiernym bodom na terči cieľovej kategórie ľudí, pre ktorých je skus.it vytvorené, ani sekundu neľutujem že som sa ku projektu pridal. Verím, že aj moja prítomnosť je podporou projektu. To bol môj hlavný zámer. Vyjadriť podporu ľuďom, ktorí sa snažia pomáhať ostatným na ceste za cieľmi a snami. A to si myslím, že sa mi podarilo. V skupine vidím, že si členovia pomáhajú, občas riešia problémy spoločne alebo sa dohadujú na stretnutiach. Je pekné vidieť takýto celok pokope a cítiť posun. Aj skus.it a jej ťažko pracujúci členovia sú pre mňa motiváciou, ktorá mi pomáha nepodľahnúť rozptýleniu a držať sa na ceste.

A som rád, že som sa tohto mohol stať súčasťou.

Adam Ondrejkovič