“Radka, porozprávaj nám ako si sa dostala k programovaniu. Ako to vlastne celé začalo?”. Jedna z najčastejšie objavujúcich sa otázok, ktorou som bola a budem konfrontovaná či už na pohovoroch alebo v komunikácii s priateľmi, kolegami a novými známymi. Keďže som študovala v odbore Hotelová akadémia a len nedávno sa prestalo v mojom veku objavovať “násť”, nie je veľkým prekvapením, že sa táto otázka stala najfrekventovanejšou. Poďme to teda transformovať aj do písomnej, usporiadanej podoby.

S kamarátkou sme sa rozhodli navštíviť kurz o cestovaní. Dnešné blogy nás kŕmia rôznymi nápadmi ako precestovať svet a nemyslím si, že len v mojich kruhoch je to spomínaná a diskutovaná téma. Kurz bol zaujímavý, odniesli sme si z toho dňa množstvo zaujímavých tipov a trikov. Čo bolo pre mňa v tom čase významnejšie, bolo emailové pozvanie do Skús IT programu pár dní po prednáške. Prednášajúca osoba, menom Matúš, ma takto oslovila následne po pár vymenených emailoch prvotne ohľadom cestovania. Nadväznosť IT sveta na cestovanie sa niekde vo vzduchu črtala, no bežne by mi to hlavou nepreletelo.

Matúš bol veľmi milý a sympatický, a preto som po pár dňoch zvažovania odoslala prihlasovací formulár na ich webovej stránke. Onedlho ma kontaktovala ďalšia osôbka s uvítacím emailom, zadaniami pre vstupné úlohy a termínmi tzv. encounterových skupín. Školu som zvládala ľavou zadnou a ak som netrávila svoj čas precvičovaním jogy alebo zlepšovaním angličtiny, tak som sa šialene nudila a necítila plne využitá. Dohoda cestovať cez pol Slovenska do Bratislavy raz do mesiaca na takéto stretnutia teda nepredstavovala problém, práve naopak.

Pamätám si ten moment vo vlaku keď som sa snažila odbúrať mierne napätie z prvého stretnutia. Situácia sa naozaj príjemne otočila a nielenže som na konci toho dňa získala prácu manažéra webových projektov (opäť spontánna ponuka od Matúša počas obednej chvíle), ale stala som sa súčasťou zaujímavých diskusií každý mesiac. A koniec koncov, s podporou účastníkov, som sa do Bratislavy čoskoro presťahovala. Vždy ma toto mesto priťahovalo svojou väčšou rozmanitosťou a neustále živou atmosférou. Bezpochyby tu plánujem stráviť množstvo času svojho života.

Rozhodla som sa zmeniť prostredie, chcela som si vybudovať väčšiu nezávislosť a mala som skvelú príležitosť si popri škole zarobiť nielen manažmentom, ale aj samotnou realizáciou wordpressových webov zväčša pre občianske združenia. Dnes to hodnotím ako svetlý začiatok. Takto pomaly som začínala pričuchávať k IT svetu a začínala som sa v ňom cítiť spontánnejšie.

V tomto období som nezvažovala dlhodobosť môjho záujmu, no čas plynul a okolnosti sa zmenili. Tá osôbka, ktorá mi poslala uvítací email do Skús IT mi pri jednej outdoorovej aktivite navrhla aby som sa ponorila do štúdia programovacieho jazyka, podporila ma, že s takouto vedomosťou sa určite nestratím. Žiadna vedomosť nie je navyše vedomosť. Na komunikačnom kanáli zvanom Slack ma očakával náš Skús IT tútor Teo, ktorý mi rád odovzdal niekoľko vedomostí, poradil kde hľadať správne informácie a pomohol s udávaním smeru môjho rastu. Ja a JavaScript sme trávili spolu obrovské množstvo času nadchádzajúcich niekoľko týždňov a začínala som prejavovať záujem o rôzne pozície spravidla v startupovom prostredí.

S partičkou itečkárov som si krátila voľný čas hraním beach volejbalu v pondelkové večere. V jeden takýto večer jeden recruiter z našej volejbalovej partie všímavo zhodnotil ponuku pozvať ma na prijímací pohovor do ich firmy. Začali aj skončili dve prijímacie kolá a v mojej emailovej schránke sa objavil email s predmetom “YOU ARE HIRED!”. Yey! Je zo mňa Junior Frontend Developer! Eufória je ešte dnes podstatne hmatateľná.

Ako to už so startupmi chodí, situácia na trhu sa rýchlo mení a za krátky čas som stihla presedlať do inej tento krát pôvodom americkej firmy. Moja cesta k Frontend Developmentu vyjadrená v časových jednotkách k dnešnému dňu sumarizuje jeden celý rok. Počas neho som zažila hromadu nových začiatkov, nového prostredia, nových ľudí, nových vedomostí… Bol to zložitý, nie vždy jednoduchý rok. Lenže o tom život je, bez námahy zmena nenastane. A keďže tú som potrebovala zo všetkého najviac, zaujala som k tomu patričný postoj. Dnes sa veľmi teším z môjho povolania a toho ako sa môj život pomaly upratal do tvarov, ktoré som si želala. Teraz s nadšením a miernym pozitívnym napätím očakávam výzvy ďalšieho roka.

Radka